ono s tými rozmermi to je troška zamotané, nevedia sa dohodnúť ani samotní matematici.
najčastejšie je bod definovaný ako rozmerný - je to úsečka s nulovou dĺžkou, tj. počiatočná i konečná súradnica úsečky (v euklidovskej geometrii) sú totožné.
známy je i rozmerový paradox - akákoľvek krivka je tvorená najmenej jedným bodom (nazýva sa bod), ak krivka obsahuje viac ako jeden bod, už obsahuje nekonečný počet bodov. keďže krivka s viac ako jedným bodom má rozmer (dĺžku), nevyhnutne i jednotlivé body krivky rozmer musia mať (i keď nulový).
preto sa v poslednej dobe uvažuje o definícii bodu nie ako o samostatnom geometrickom útvare, ale ako o vlastnosti (stred, vrchol ohnisko, priesečník, ťažisko, ...) geometrického útvaru - bod je nejaká vlastnosť geometrického rozmerného útvaru, je ním definovaný, sám o sebe (bez definície, vzťažnosti ku niečomu stráca zmysel - napr. všetky rôznobežné priamky prechádzajúce cez daný bod ho definujú ako konkrétny bod roviny, bez tých priamok a ním definovanej roviny stráca zmysel, je jej vlastnosťou).
ale ako hovorím, to sú zatiaľ špekulácie, matematici sa sa mi nevedia dohovoriť, proste bod je problém (rozmery ale nie).
preto som sa vo svojej odpovedi vyhýbal rozmernosti geometrických telies, pretože pri prechode do vyšších rozmerov strácame názvy pre jednotlive rozmery a hovoríme o premietaní, resp. vlastnosti toho ktorého rozmeru (podobne, ako jadroví fyzici, napr. o farbe, chuti, vôni, ale i napr. skrútenosti či vibrácii, ...)
no, bolo by toho aj viac, ale miesta a času je málo.
(smoking)
