Nízka hladina cukru sa hlási aktiváciou autonómneho nervstva s varovnými príznakmi:
● hlad,
● tras,
● nepokoj,
● potenie,
● pocit úzkosti,
● búšenie srdca.
Z nedostatku zdroja energie pre nervové bunky sa neskôr objavujú závažnejšie prejavy:
● únava,
● neschopnosť sústrediť sa,
● zmeny správania,
● poruchy nálady (od rozmarnej až po depresívnu alebo dokonca agresiu),
● poruchy myslenia,
● nejasná reč,
● kŕče,
● neskôr rôzne stupne poruchy vedomia – až po možnú hypoglykemickú kómu.
Niekedy však varovné príznaky môžu chýbať, hlavne v prípade ľudí, ktorí mali hypoglykémiu opakovane a často.
Nielen jedna
Hypoglykémií je viac. Ich klasifikácia závisí od toho, či sú rozhodujúce subjektívne ťažkosti, klinické prejavy alebo namerané hodnoty glykémie.
Jednou z bežne používaných klasifikácií je tá z roku 2002 podľa inštitúcie EMEA (the European Agency for Evaluation of Medicinal Products), ktorá slúži na registráciu liekov v Európskej únii. Pri klasifikácii sa uplatňujú subjektívne ťažkosti, ale aj zistené hladiny glykémií.
prípady možnej hypoglykémie na základe subjektívnych príznakov, nepodporené nameranými hodnotami,
hypoglykémia s hladinou cukru pod 3 mmol/l, ktorá môže byť s klinickými prejavmi, ale aj bez nich,
hypoglykémia s nutnosťou pomoci druhých (s externou asistenciou), s hladinou cukru pod 3 mmol/l.
V praxi najdostupnejšou a praktickou je klasifikácia podľa splnenia troch kritérií, tzv. Whippleho triáda:
prítomnosť ťažkostí typických pre hypoglykémiu,
zistená nízka hladina cukru v krvi,
vymiznutie prejavov hypoglykémie po podaní glukózy alebo iného zdroja cukru.
pre laické rozpoznanie je dôležitý prvý odstavec zvýraznený tučne.
(smoking)