Práve to je na spomienkach krásne i smutné, že nám zachovávajú v pamäti obraz dávno minulý. Aj keď už svet okolo nás je iný i my sa meníme, spomienky ostávajú a idealizujú si pomaly blednúce obrazy v starom svete, ale je to náš prežitý život.
Mnohí poslucháči našich spomienok sú ako návštevnici v obrazárni, vidia obraz, ale zvuky ťahov štetca i vôňu farby a drevenej dosky či plátna, už nevnímajú, vidia krásu, pretože ju vidia iní, vidia cenovku, ale srdce necíti nič.(u)(cash)
Ak sa vraciate na miesta svojich spomienok, buďte ako sprievodca cestovateľov v čase, dávajte pozor, aby išli po chodníku, čo vinie sa nad krajinou, aby oko videlo scenériu vami načrtnutú aj napriek skutočnosti(toivo)(*)