Trendy zariaďovaní interiéru sú niekedy, ako móda žien. Rýchlo sa menia, podľa toho, kto má lepšiu reklamu.
Každé bývanie by malo byť obrazom do duše i života svojho obyvateľa.
Ak by bolo, čo pozerať v televízii, tak by neprekážala dominancia veľkoplošnej obrazovky v obývačke, prípadne, ak niekto má možnosti v tzv.oddychovo umeleckej "klubovni", čomu by sa potom mal prispôsobiť aj interier. Problém je, ako už viacerí upozorňujete, práve tá dominancia TV utláča do úzadia literatúru - beletriu, čím klesajú aj citové a vyjadrovacie schopnosti televízno-počítačových užívateľov. Pritom to celý deň svieti a zvučí a nahlas, niekedy potichu, podprahovo, vám vtíska do mysle mediálne "múdrosti" o tom, ako máte žiť.
Občas má niekto, medzi oknom a kvetináčom knižnicu s 2-3 mediálne upredňostňovanými bestsellermi (možno ešte v zabalené z knihkupectva (giggle) , jednoducho "nemám čas si ju prečítať, veď v televízii dávajú Simsonovcov"), kuchárku a odbornú literatúru (ak ju potrebuje) - to je už ten sčítanejší.
Koľko ľudí má vo svojej knižnici viac než 100 kníh beletrie? (To som pritom dala veľmi nízke číslo)
Mám radšej domov, v ktorom cítim človeka a jeho život, než výstavnú sieň plnú (finančne) náročných "umeleckých" diel. Ak si zavesím obraz, musím mať z neho požadovaný pocit a nie na ňom zavesenú cenovku