Každý z nás sa aspoň raz dostal do situácie, keď videl niečo, o čom sa domnieval, či bol hlboko presvedčený, že skutočne vidí čosi nadprirodzené, mimozemské, neskutočné, či neuveriteľne skutočné v čase kedy skutočnosť nejestvuje, čosi, čo si nevie vysvetliť, čo iní vysvetľujú ako vidiny, ako sny, slovom záhady. Môže to byť napríklad aj pocit Deja vu, pocit "to sa už stalo" (možno v minulom živote). Ano, aj ja som mala občas tento pocit pri svojich cestách na miestach, kde som nikdy predtým nebola, nevidela obrázky tých miest, jednoducho prišla som tam a nohy, nie myseľ, ma viedli po im známych cestách
V časoch pochabej mladosti som rada počas túlačiek prespávala v zrúcaninách hradov, prežívala ten pocit dávnej minulosti pri pohľade na krajinu dole a v noci občas prichádzalí dávní obyvatelia hradu, nie strašiť, ale na rozhovory, ich príbehy som neskôr nachádzala v povestiach, historických knihách... dodnes spomínam a mnohé čo mi prezradili o budúcnosti sa i splnilo... To už kecám, že?
Dôležité je žiť s otvorenými očami, rozmýšľať pozitívne, nie strachovať sa pred neznámym...
